Dňa 23. 5. sme mali na našej škole vzácnu návštevu - zavítal k nám známy slovenský spisovateľ, jazykovedec a pedagóg Peter Karpinský. Žiaci 1. stupňa sa vopred pripravovali na jeho návštevu, čítali príbehy z jeho kníh a pracovali s vybranými textami. Najlepší žiaci z každej triedy mali možnosť predstaviť pánovi spisovateľovi vlastné ilustrácie k príbehom a zúčastniť sa autogramiády. Žiaci 2. ročníka mali besedu v knižnici, kde im pán spisovateľ priblížil svoju tvorbu. Žiaci 7. ročníka s pánom spisovateľom urobili interview počas ktorého im odpovedal na množstvo zvedavých otázok.
Rozhovor s pánom Petrom Karpinským – spisovateľom, jazykovedcom, režisérom, scenáristom a hercom
Vážený pán Karpinský, dovoľte, aby sme Vás predstavili čitateľom nášho školského časopisu ako spisovateľa, jazykovedca, ale aj režiséra, scenáristu a herca Divadla teatrálnej skratky.
Kde čerpáte inšpiráciu pre Vaše knihy?
Peter Karpinský: Všade. Človek musí chodiť s otvorenými očami, aby videl tú inšpiráciu, pretože ja si myslím, že na každom kroku, na každom rohu, všade leží, len ju treba zdvihnúť zo zeme. No a tým, že často cestujem medzi Prešovom a Spišskou Novou Vsou, nalepí sa na mňa inšpirácia aj vo vlaku. Kniha, ktorú plánujem možno na budúci rok vydať, sa začína na prešovskej vlakovej stanici, ktorá je škaredá. A práve vďaka tomu ma zaujala... že by to z toho mohla byť celkom zaujímavá rozprávka. Takže vidíte, nielen pekné veci, ale aj niekedy strašidelné alebo škaredé môžu inšpirovať k tvorbe.
Mali ste nejaké spisovateľské vzory?
Peter Karpinský: Nepovedal by som, že ide o vzory, v podstate mám skôr obľúbených autorov, ktorých tvorba ma zaujala a vážim si ich. Napríklad Astrid Lindgrenová a celé jej dielo od Pippi Dlhej Pančuchy až po ďalšie rozprávky. Už len tým, že každá jej kniha je úplne iná, je určená inej vekovej kategórii, je spisovateľkou, ktorú si veľmi vážim.
Komiksy sú u detí veľmi populárne a radi ich čítajú. Je to plnohodnotné čítanie pre deti?
Peter Karpinský: Ja si myslím, že áno. Hm..., áno, existujú komiksy, ktoré možno majú menej textu, ktoré sú jednoduchšie. No existujú rôzne typy čitateľov, napr. je „predčitateľský“ alebo raný čitateľský vek. To sú tí prváci. A prečo by nemohli začať čítať komiksami? No a potom nastupujú komiksy, ktoré sú oveľa zložitejšie a dokonca rozprávajú, uvažujú o veľmi náročných a zložitých témach. Takže to nie je pravda, že by komiksy boli len o Supermanovi alebo Micky Mouseovi. Naopak, existujú komiksy o druhej svetovej vojne, o holokauste, o problémoch mladých atď. Myslím si, že komiksy sú hodnotné umelecké dielo, ktoré je hodné čítania aj pre deti, aj pre mládež. Ja som zástancom komiksov.
Aká je vaša obľúbená komiksová postava a prečo?
Peter Karpinský: Supermana mám vlastne veľmi rád práve preto, že vznikol v tridsiatom deviatom roku a vytvorili ho dvaja mladí chalani, ktorí chceli priniesť do komiksu niečo úplne nové. A Superman v tom čase bol naozaj nový výmysel. Odvtedy tá komiksová postavička funguje ďalej a vyvíja sa, ba dokonca reaguje aj na spoločenské zmeny. Takže, Superman je veľmi taký zvláštny fenomén.
Akú vlastnosť superhrdinu by ste chceli mať?
Peter Karpinský: Fúú... asi neviditeľnosť? Lietanie nie, lebo ja sa bojím výšok, ale keby som bol neviditeľný, že sa vytratím odniekiaľ, tak to by bolo úplne super.
Vraj komiksy aj zbierate. Koľko ich už máte doma?
Peter Karpinský: Neviem. Číslo neviem povedať, lebo ich je veľmi, veľmi veľa. Nanosil som ich toľko, že dolná časť skrine sa začína prepadávať. Možno je to aj tým, že komiksy sú ťažké... pretože je to ťažký farebný papier, takže neviem povedať číslo, ale je ich veľmi veľa.
Aká bola vaša najobľúbenejšia kniha v detstve? A čo by ste odporúčali našim čitateľom?
Peter Karpinský: Aby čítali, je jedno, čo budú čítať. Hlavne, aby sa čítalo. Hm..., lebo niektorí tvrdia, že sú zlé knihy, sú dobré knihy. Ja nerobím rozdiel medzi dobrými a zlými knihami, lebo v každej knihe sa nachádza niečo, čo si človek so sebou odnesie. A to nie je len o tom, že sa naučí veľa nových slov, alebo že sa zabaví. Ale hlavne sa odreaguje. V podstate, môže odísť do iného sveta, keď ho trápi svet okolo neho, v knihe častokrát nájde útočisko.
Angažujete sa ako režisér, scenárista a herec vo vašom divadle. Čo znamená názov divadla a prečo skratka?
Peter Karpinský: No..., Divadlo teatrálnej skratky? To je taký vtip, pretože, keď sme zo začiatku začali skúšať, tak som jednému hercovi vysvetľoval, že teraz sa stane toto a potom o hodinu tamto... A druhý herec povedal, že moje vysvetlenie situácie je vlastne „divadelná skratka“. A tak sa mi to zapáčilo. Zrýchlenie času a priestoru je vlastne divadelná skratka. Dostalo sa to do názvu... Divadlo teatrálnej skratky.
Kde môžeme vidieť vaše predstavenia?
Peter Karpinský: Kdekoľvek, napríklad v Spišskej Novej Vsi. Teraz budeme vystupovať v Spišskom Podhradí, v Spišskej Kapitule... Pravidelne už devätnásty rok vystupujeme na hrade Stará Ľubovňa, kde hráme rozprávky, ktoré sa odohrávajú na všetkých hradných nádvoriach.
Čo vás motivuje k písaniu pre deti?
Peter Karpinský: Písanie pre deti je iné, než pre dospelých. Niekedy sa pýtajú, čo je ľahšie, čo je ťažšie, či pre dospelých alebo pre deti. Neviem posúdiť, čo by bolo ťažšie, pretože pre deti sa píše úplne inak a deti sú veľmi vďačné publikum. Veľmi rýchlo a veľmi spontánne reagujú na veci. A ja mám pocit, že som tiež vnútri, kdesi hlboko ešte stále dieťa. Takže, ja keď píšem knihy, píšem ich hlavne pre seba a píšem knihy, ktoré by sa mne páčili, keby som mal toľko rokov.
Čo je inšpiráciou na vykreslenie charakterov vašich hrdinov?
Peter Karpinský: Nechávam sa inšpirovať aj ľuďmi, ktorých poznám a takýmto nepriamym spôsobom ich zapracujem do svojich kníh. Možno niektorí sa už aj spoznali. Napríklad Adela (pozn.: Adela, ani to neskúšaj!) je napísaná podľa skutočnej postavy dievčatka, ktoré bývalo neďaleko mňa. Ostatné charaktery si buď „vyrobím a naskladám“ z tých ľudí, ktorých poznám, alebo si celkom tú postavu vytvorím.
Vieme, že sa venujete ako jazykovedec aj slovenským nárečiam. Čo vás viedlo k ich štúdiu?
Peter Karpinský: Fúú..., ťažká otázka. Mňa skôr zaujímajú dejiny jazyka a v podstate bez slovenských nárečí dejiny jazyka nemôžu fungovať, pretože spisovná slovenčina vznikla pomerne neskoro. Vzniká a začína sa formovať až v osemnástom storočí a až v devätnástom storočí nám ju kodifikuje Ľudovít Štúr. Dovtedy sa používali v bežnej komunikácii nárečia medzi ľuďmi. Takže, ak som chcel študovať historické texty písané v slovenskom jazyku, musel som poznať a musím skúmať aj slovenské nárečia.
Ďakujeme za rozhovor. Prajeme veľa tvorivých síl.
Otázky kládli žiaci 7. C triedy Michaela Gubaľová a Petra HorváthováNahrávku rozhovoru so súhlasom autora urobili žiaci 7. C triedy Daniel Podracký a Štefan Guth
Autor: A. Repovská, M. Počatková, J. Bérešová